Dnes, 8. apríla, si svet pripomína Medzinárodný deň Rómov. Pre niekoho je to len dátum v kalendári, pre iného dôvod na uštipačné poznámky. Ale pre nás, kresťanov a ľudí, ktorí si ctia tradície a Božie slovo, by to mal byť deň hlbokého pokánia. Položme si ruku na srdce: Skutočne milujeme svojho blížneho ako seba samého, alebo sme dovolili, aby naše srdcia zatvrdli pod nánosom predsudkov a pýchy?
Srdce plné viery, o ktorej sa nám ani nesníva
Mnohí z nás sa tvária ako strážcovia morálky, no uniká nám jeden zásadný fakt. Rómsky národ patrí k tým najvernejším a najpobožnejším medzi nami. V ich osadách a domovoch, často uprostred chudoby, ktorú si my v našom pohodlí nevieme ani predstaviť, znejú modlitby, ktoré majú nesmiernu silu. Ich viera nie je formálna, nie je to len nedeľná povinnosť. Je to živý vzťah k Stvoriteľovi, ktorý ich drží nad vodou v časoch, kedy ich zvyšok sveta odmieta.
Rómovia sú národom, ktorý v Boha nielen verí, ale ktorý sa na Neho plne spolieha. Keď vidíte rómsku matku žehnať svoje deti, alebo rómskeho muža, ktorý s pokorou vchádza do kostola, vidíte čistú, nefalšovanú vieru. Oni vedia, že sú Božie deti. A práve v tom tkvie tá najväčšia tragédia nášho postoja.
Bič diskriminácie a tŕňová koruna nespravodlivosti
Je smutné a bolestivé sledovať, ako sa k týmto Božím deťom správame. Stále čelia diskriminácii, ktorá nemá v kresťanskej spoločnosti miesto. Zabuchnuté dvere pri hľadaní práce, nenávistné pohľady v obchodoch, opovrhnutie na uliciach. To všetko sú rany, ktoré im spôsobujeme my – ich bratia a sestry v Kristovi.
„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40)
Tieto slová by mali strašiť každého, kto sa odvažuje súdiť celú komunitu podľa chýb jednotlivcov. Ak diskriminujeme človeka len pre farbu jeho pleti alebo pôvod, nepľujeme len do tváre tomu človeku, ale urážame samotného Stvoriteľa, ktorý ho s láskou utvoril. Ako môžeme v nedeľu prijímať Telo Kristovo a v pondelok šíriť nenávisť voči tým, ktorých Boh miluje rovnako ako nás?
Výzva k svedomiu: Prebuďme sa, kým nie je neskoro!
